Na pečatidle obce zo začiatku 19. storočia je vyrytý symbol, ktorý nekorešponduje so zamestnaním obyvateľstva. V pečatnom poli je totiž vyrytý páv, stojaci na pažiti. Kruhopis pečatidla znie: PALOCZA HELYPETSE (tje). Jeho odtlačok sa našiel na dvoch dokumentoch z roku 1863 a jeden z 29. 5. 1865.
Je to prekvapujúci symbol, pretože názov obce nie je odvodený od páva. Napriek tomu je veľmi vhodný na obnovu pri tvorbe obecného erbu v súčasnosti. Páv ako symbol obce je skutočne zriedkavosťou.

Páv, vták s ozdobným perím, pochádzajúci z Indie. Vďaka prekrásnemu polkruhu chvostových pier ho tu pokladali za symbol slnka. V západných krajinách pokladali páva za hubiteľa hadov a blýskavé farby jeho chvostových pier boli vraj hadie jedy premenené na slnečnú substanciu. V indii často znázorňovali bohov jazdiacich na pávovi.

Pozitívny význam mal páv aj v rannom kresťanstve, kde sa verilo, že jeho mäso nepodlieha skaze (symbol Krista v hrobe) a periodické vypadávanie a narastanie nového peria sa považovalo za symbol obnovy a zmŕtvychvstania. Kresťanstvo prevzalo aj antickú poveru o tom, že pávia krv zaháňa démonov. Preto sa páv často zjavuje na zobrazeniach narodenia Ježiša Krista v Betleheme.

Negatívnu interpretáciu nachádzame v ranokresťanskom texte Physiologus, ktorý uvádza: páv sa "pyšne prechádza a obdivuje sám seba. Keď však pozrie na svoje nohy, zaškrieka od zlosti, lebo tie sa nehodia k jeho výzoru." Symbolický výklad znie: keď kresťan vidí svoje prednosti, môže jasať od radosti. "Keď však uvidíš svoje nohy, teda svoje nedostatky, musíš sa s nárekom obrátiť k Bohu a znenávdieť nespravodlivosť tak, ako nenávidí páv svoje nohy. Len tak sa môžeš pred nebeským ženíchom objaviť ako spravodlivý."

Tým sa dostávame k bežnému symbolickému významu páva, ktorý sa v stredovekých bestiaroch uvádza ako symbol samoľúbosti, pýchy a prepychu.