Významné osobnosti

PAVOL BALLA
(17. apríl 1930, Pavlovce nad Uhom)
Významný ukrajinský výtvarný umelec. Napriek tomu, že jeho život i tvorba sú späté s mestom Užhorod a okolím (v roku 1938 musela jeho rodina z vnútropolitických dôvodov opustiť Pavlovce nad Uhom), patrí medzi významných pavlovských rodákov.

FRANTIŠEK BARKÓCI (BARKÓCZY)
(? - 1709, Pavlovce nad Uhom)
Barón a kurucký generál. Jeho otcom bol Ladislav Barkóci (1601- 1659). František mal dve manželky - prvou bola Anna (rodená PetOová) i druhou Anna (rodená Andrášiová). Jeho syn sa volal tiež František (1650 - 1711). František Barkóci slúžil v armáde, v rokoch 1685 - 1686 zastával úrad zemplínskeho župana, v roku 1706 sa stal kuruckým generálom. Bol prívržencom Imricha Tokoliho (ThokOlyho) a zúčastnil sa jeho povstania proti Habsbur­govcom. Neskôr prešiel na stranu cisára. V roku 1687 bol povýšený do grófskeho stavu.

JÁN BUBÁN
(19. január 1914, Pavlovce nad Uhom - 24. november 1989, Pezinok)
Rímskokatolícky novotomistický teológ, filozof a etik. V roku 1941 sa stal kaplánom
v Michalovciach. Od roku 1942 pôsobil ako odborný asistent na Rímskokatolíckej teolo­gickej fakulte Slovenskej univerzity, v roku 1948 sa stal profesorom. V 50-tych rokoch bol prenasledovaný režimom. Od roku 1952 zastával úrad správcu farnosti v Strážskom, ne­skôr pôsobil v rôznych farnostiach. Je autorom odbornej publikácie Filozofia slobody (Bra­tislava 1944) i mnohých ďalších.

ŠTEFAN BUBÁN
(29. júl 1932, Pavlovce nad Uhom)
Výtvarný umelec. V rokoch 1953 - 1955 študoval výtvarný odbor na Vyššej pedago­gickej škole v Prešove, v roku 1963 absolvoval Vysokú školu pedagogickú v Bratisla­ve (jeho profesorom bol E. Lehotský). Venuje sa kresbe, maľbe a monumentálnej tvorbe. Do roku 1989 bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave, od roku 1990 je členom spolku C+S Art pri Slovenskej výtvarnej únii v Bratislave a od roku 1993 pôsobí v Umeleckej besede slovenskej. Žije a tvorí v Trebišove. Jeho diela sa nachádzajú v domá­cich i zahraničných galériách a v súkromných zbierkach.

ANDREJ BUDIŠ (BUGYIS, BUGYIŠ)
(6. december 1824, Pavlovce nad Uhom - 26. december 1890, Užhorod)
Rímskokatolícky farár v Serednom a dekan v Užhorode (všetko Ukrajina). Patril medzi
popredných kňazov Satmárskej diecézy a vynikal svojou sociálnou činnosťou.

ANDREJ BUDIŠ (BUGYIS, BUGYIŠ)
(5. december 1837, Pavlovce nad Uhom - 23. apríl 1864, Satu Mare, Rumunsko) Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz. Jeho otcom bol Jozef Budiš a matkou Mária Laš-
kódyová. V rokoch 1856 - 1859 študoval v bohosloveckom seminári v Satu Mare, v roku 1860 tu bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1863 - 1864 zastával úrad riaditeľa učiteľského ústavu v Satu Mare. Bol literárne činný - publikoval krátke prózy, básne s náboženskou tematikou, úvahy a správy v novinách a časopisoch Katolícke noviny (1856), Cyrill a Me­thod (1857 - 1859), Priateľ školy a literatúry (1860). Vo svojej literárnej tvorbe čerpal mnohé námety aj z rodnej obce. Spolupracoval s Andrejom Radlinským.

JURAJ ČALFA (CSALFA)
(l. apríl 1905, Ťahyňa - 23. júl 1962, Čeľovce)
Rímskokatolícky kňaz Satmárskej diecézy. Vysoký morálny kredit si získal v marci 1939 ako farár v Tibave. V roku 1950 bol uväznený, od roku 1952 pôsobil ako administrá­tor farnosti Nižný Žipov. Po penzionovaní dožil v Čeľovciach.

JÁN HADIK
(23. november 1863, Pavlovce nad Uhom -10. december 1933, Budapešť)
Gróf, politik, veľkostatkár, dôstojník. Príslušník pôvodne turčianskeho šľachtického rodu Hadik. Jeho rodičmi boli Vojtech Hadik (1822, Humenné - 1880) a Helena, rodená Barkóciová (1833 - 1887). Ján mal dve sestry a štyroch bratov. S manželkou Alexandrou, rodenou Zičiovou (Zichyovou) - (1873 - ?), mal neskôr dve dcéry a dvoch synov. Od roku 1901 bol poslancom Uhorského snemu. V rokoch 1906 - 1910 zastával úrad štátneho ta­jomníka ministerstva vnútra, v rokoch 1917 - 1918 bol ministrom bez kresla. V rokoch 1913 - 1918 pôsobil ako podpredseda Ústavnej strany J. Andrášiho (Andrássyho).

ADAM HORVÁT (HORVÁTH)
(30. apríl 1691, Pavlovce nad Uhom - 22. október 1746)
Šľachtic (členovia rodiny Horvátovcov zastávali významné stoličné funkcie). Jeho dielo o Užskej stolici s názvom Descriptio comitatus Unghvariensis zostalo v rukopise (originál sa nachádza v arcibiskupskej knižnici v Ostrihome). Poznatky zjeho rukopisu využil Matej Bel (1684 - 1749) - ten Adama Horváta považoval za "učeného muža".

JÁN HORVÁT (HORVÁTH) (17. storočie)
Úradník, autor historického diela. Pochádzal zo šľachtického rodu Horvátovcov z Pav­loviec. Študoval na gymnáziu v Alba Iulii a na univerzitách v Leydene a Padove. Neskôr pôsobil na sedmohradskom kniežacom dvore, v roku 1648 zastával post tajomníka knieža­ťa Juraja Rákociho. Je autorom historickej štúdie (vydanej v roku 1629 v Padove) a príleži­tostných veršov v spise C. Simonidesa (tie boli vydané v roku 1628 v Leydene).

JOZEF JÓNA
(7. január 1863, Irša - ?)
Rímskokatolícky farár a pápežský komorník (v Mukačeve). Študoval v Užhorode, v Sa­tu Mare a vo Viedni, pôsobil v Pavlovciach, Užhorode a Onokovciach. Od roku 1929 bol farárom v Mukačeve.

ADALBERT KAZINCI (KAZINCZY)
(1871, Pavlovce nad Uhom - 3. november 1947, USA)
Novinár a kňaz. V roku 1893 odišiel do USA - od roku 1896 až do svojej smrti spravo­val slovenskú farnosť sv. Michala v Braddocku. Do aktivít slovenského národného života sa nezapájal. V rokoch 1917 - 1918 vydával časopis s názvom Úradný orgán. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a po vzniku Československej republiky sa venoval výlučne duchovnej a sociálnej činnosti. Medzi slovenskými farníkmi bol veľmi obľúbený.

JÁN KONDOR
(5. jún 1953, Pavlovce nad Uhom)
Redaktor, publicista, básnik. Vyštudoval Vysokú školu technickú v Košiciach. Pracuje ako redaktor košického štúdia Slovenského rozhlasu. Svoje básne publikuje v literárnych časopisoch, denníkoch, s jeho poéziou sa môžeme stretnúť i v literárnych reláciách Sloven­ského rozhlasu. Venuje sa tiež publicistike.

VALENTÍN NOVAJOVSKÝ
Učiteľ. Pôsobil v ľudovej škole v Pavlovciach nad Uhom. Zúčastnil sa SNP ako veliteľ čaty partizánskej skupiny. Bojovú partizánsku činnosť vyvíjal pri Strečne, v Kraľovanoch a Dolnom Kubíne.

ANTON PALÓCI (PALÓCZY) (? - 29. august 1526, Moháč)
Stoličný hodnostár. Jeho otcom bol Anton Palóci - príslušník šľachtického rodu z Pavlo­viec. V rokoch 1502 - 1518 zastával úrad župana Zemplínskej stolice. Začiatkom 16. storo­čia - spolu s bratom Michalom - dostal od kráľa Vladislava II. patronátne právo na leleské opátstvo. Padol v bitke s Turkami pri Moháči.

DOMINIK PALÓCI (PALÓCZY) (?-1403)
Cirkevný hodnostár. Bol vnukom Matúša Palóciho, ktorý v roku 1333 dostal donáciu na Pavlovce a začal používať predikát "de Palócz". V rokoch 1379 - 1403 pôsobil ako pre­pošt opátstva v Lelesi.

JURAJ PALÓCI (PALÓCZY)
(? -10. máj 1439, Ostrihom, Maďarsko)
Cirkevný a krajinský hodnostár. Bol synom Petra Palóciho - zemepána Pavloviec.
Zastával úrad župana viacerých stolíc. V roku 1408 bol študentom univerzity v Krako­ve, v rokoch 1409 - 1412 študoval vo Viedni. V rokoch 1419 - 1423 pôsobil ako sedmo­hradský biskup, v rokochJ423 - 1439 zastával úrad ostrihomského arcibiskupa a v rokoch 1438 - 1439 vykonával funkciu uhorského kancelára. V roku 1437 korunoval za uhorského kráľa Albrechta Habsburského. Bol aj organizátorom boja proti husitskému hnutiu.

LADISLAV PALÓCI (PALÓCZY) (? -1470)
Krajinský hodnostár. Jeho otcom bol Imrich Paláci - člen šľachtického rodu z Pavlo­viec. Ladislav pôsobil ako rytier na kráľovskom dvore. V roku 1447 zastával úrad župana Zemplínskej stolice. Sprevádzal kráľa Žigmunda Luxemburského na viacerých jeho zahra­ničných cestách a výpravách.

MATÚŠ PALÓCI (PALÓCZY) (? -1437)
Krajinský hodnostár. Bol synom Petra Paláciho zo šľachtického rodu z Pavloviec. Od ro­ku 1405 pôsobil vo funkcii župana viacerých uhorských stolíc. V rokoch 1435 - 1437 zastával úrad uhorského palatína. Patril k blízkym ľuďom kráľa Žigmunda Luxemburského a bol jedným z najvyšších krajinských hodnostárov.

* spracované podľa príspevku Dr. Martina Molnára v publikácii PAVLOVCE NAD UHOM ( 1327 - 2006 ) PRECHÁDZKA HISTÓRIOU A SÚČASNOSŤOU